Sedemmíľové čižmy 3

Táto úloha je voľným pokračovaním úlohy Sedemmíľové čižmy a Sedemmíľové čižmy 2

Janko prekabátil ďalšiu ježibabu – tentokrát to bolo sólo výprava.

V chalúpke našiel 121kg perníka najvyššej kvality (bol to banánový perník). Bolo by ho škoda nechať napospas lesným zvieratkám. Odviezť ho zo stredu lesa by bol problém, našťastie Janko našiel lietajúcu metlu. Táto metla nelieta na čistú mágiu ani benzín ale na lietanie potrebuje perník. Metla má dosť veľkú spotrebu: 1kg na kilometer, bez ohľadu na hmotnosť nákladu. Perník možno prepravovať iba v “palivovej” nádrži, do ktorej sa zmestí maximálne 25kg perníka.

Janko chce na najbližšiu lesnú cestičku, ktorá je vzdialená 15km (vzdušnou čiarou), doviesť čo najviac perníka. Ako to urobí a koľko ho bude?

Riešenie

Základné úvahy.

  1. Na jeden let to nepôjde. Ak by natankoval 25kg perníka, tak by mal po prílete na cestičku 10kg perníka a už by nemal dosť perníka na cestu späť.
    • Preto musí niekde po ceste vytvoriť sklad, zložiť tam časť nádrže a vrátiť sa do chalúpky (možno viackrát) po ďalší perník. Možno bude musieť mať takých skladov viac. Označme sklady písmenami A, B, C, … Chalúpku môžeme považovať za prvý sklad, označme ho A.
  2. Koľko natankovať pri spiatočnom lete?
    • Pre návrat do chalúpky (alebo do predchádzajúceho skladu) musí mať v nádrži perníka akurát. Ak by ho mal menej, tak by tam nedoletel a ak by mal viac, tak by zbytočne doniesol perník nazad. Ak by bol predchádzajúci sklad vzdialený 10km, tak treba v nádrži nechať 10kg perníka.
  3. Koľko natankovať pri lete smerom domov?
    • Pri jednej ceste:
      • Ak natankuje 25kg perníka a odvezie ho 5km, tak dovezie 20kg za cenu 5kg.
      • Ak natankuje 15kg perníka a odvezie ho 5km, tak dovezie iba 10kg za cenu 5kg.
    • Alebo ak by sa mal vrátiť po zvyšok perníka:
      • Ak natankuje 25kg perníka, odvezie ho 5km a vráti sa, tak dovezie 15kg za cenu 10kg.
      • Ak natankuje 15kg perníka, odvezie ho 5km a vráti sa, tak dovezie iba 5kg za cenu 10kg.
    • Takže je jasné, že ak letí smerom domov, tak čím plnšia nádrž, tým efektívnejšia preprava. To by malo byť zrejmé aj z toho, že metla má rovnakú spotrebu bez ohľadu na hmotnosť nákladu. A je tiež jasné, že spiatočné lety sú menej efektívne ako jednosmerné.
  4. Kde vytvoriť sklad/sklady?
    • Ideálny stav:
      • Ak by v chalúpke bolo ideálnych 100kg perníka, t. j. (4 x 25kg), tak by na jeho prevoz do nasledujúceho skladu bolo potrebných 7 letov = 4 + 3 spiatočné.
      • Ďalšie ideálne množstvo je 75kg, na prevoz do nasledujúceho skladu by bolo potrebných 5 letov = 3 + 2 spiatočné.
      • Ďalšie ideálne množstvo je 50kg, na prevoz do nasledujúceho skladu by boli potrebné 3 lety = 2 + 1 spiatočný.
      • Posledné ideálne množstvo je 25kg, čo je jeden let.
      • Teda, ak je v sklade množstvo, ktoré je násobkom nádrže, tak treba všetko odviezť daným počtom letov, tak aby v nasledujúcom sklade bol opäť ideálny stav s najbližším nižším počtom letov.
    • Neideálny stav:
      • Ak je v sklade 121kg perníka t. j. (4 x 25kg + 21kg), tak na jeho prevoz do nasledujúceho skladu treba 9 letov = 5 + 4 spiatočné. A pretože sa jedenkrát netankuje doplna, tak to podľa bodu 3 nebude efektívna preprava.
      • Teda, ak v sklade nie je množstvo, ktoré je násobok nádrže, tak sa treba dočasne zmieriť s neefektívnosťou a odvoziť všetko daným počtom letov na takú vzdialenosť, aby tam bolo ideálne množstvo perníka, t. j. násobok nádrže.
    • V oboch prípadoch, sklad vznikne tam, kde sa perník dosiahne násobok kapacity nádrže. To znamená menšie množstvo letov ako na predchádzajúcom úseku. Menší počet letov znamená menší počet spiatočných letov a to znamená vyššiu efektivitu = väčšia vzdialenosť medzi skladmi..

Nasledujúci graf ukazuje kde sa sklady nachádzajú, koľko je v nich perníka a počet letov. Graf je dvojrozmerný, vodorovne je znázornená vzdialenosť skladov (a tam je uvedený počet letov) a zvislo množstvo perníka. Dĺžka úsečiek AB, BC, … nemá význam. Dôležitý je sklon. Čím je strmší, tým je efektivita prepravy horšia (viac spiatočných letov).

V chalúpke je 21kg perníka navyše oproti optimálnemu množstvu. Preto sklad B bude vo vzdialenosti \(21=9x\), čo je \(\frac{7}{3}=2,\overline{33}\)km.

V sklade B je 100kg perníka, najbližší nižší násobok kapacity nádrže je 75kg. Medzi skladmi B a C je 7 letov. Preto sklad C bude od skladu B vzdialený \(25=7x\), čo je \(\frac{25}{7}\doteq3,57\)km.

Sklad D bude od skladu C vzdialený \(25=5x\), čo je \(\frac{25}{5}=5\)km.

Sklad E by bol vzdialený od skladu D \(25=3x\), čo je \(\frac{25}{3}=8,\overline{33}\)km. To by už bolo za 15km hranicou. Preto od 50kg odčítame trikrát cestu DE: \(50-3 \left(15-\left(\frac{21}{9}+\frac{25}{7}+\frac{25}{5}\right)\right)=\frac{264}{7}\doteq37.7143\)kg

Postup možno zovšeobecniť: