Spravodlivá hra 4 – 50 odtieňov rizika

Táto úloha je voľným pokračovaním úloh Spravodlivá hra, Spravodlivá hra 2 a Spravodlivá hra 3.

Janko navrhol Mariánovi hru:

Janko má vrecko, v ktorom je 50 šedých guľôčok. Každá má iný odtieň. Marián nevie aké sú tie odtiene. Marián postupne náhodne vyťahuje guľôčky z vrecka, pozrie si ich odtieň a ukladá ich na stôl do radu podľa odtieňa. Bez ohľadu na to koľko ich vytiahne – či jednu jedinú alebo všetkých 50, tak pred každou hrou zaplatí Jankovi 1 pivo. Kedykoľvek sa môže rozhodnúť prestať ťahať. Ak je posledná vytiahnutá guľôčka najtmavšia zo všetkých 50, tak mu Janko zaplatí 5 pív.

Hra sa môže opakovať ale Janko po každej hre mení odtiene (takže Marián nevie pred začiatkom novej hry aký je najtmavší odtieň, ani aké sú ostatné).

Predpoklad: Aj keď sú obaja v princípe farboslepí, pre túto úlohu predpokladajme, že rozoznajú 50 odtieňov šedej.
Predpoklad: Pre túto úlohu predpokladajme, že Marián bude hrať ideálne.

Kto by celkovo vyhral a koľko by (v priemere) vyhral, ak by hrali túto hru 1 000 krát?

Riešenie

Ak bude Marián rozumný, tak vyhrá veľa pív.

Stratégia: Marián vytiahne 25 guľôčok. Ťahá ďalej, pokiaľ nevytiahne guľôčku tmavšiu ako je najtmavšia z prvých 25 guľôčok. Vtedy skončí.
Vysvetlenie: Ak rozdelíme náhodne guľôčky na dve polovice, tak najtmavšia je v druhej polovici s pravdepodobnosťou \(\frac{1}{2}\). Druhá najtmavšia je v prvej polovici s pravdepodobnosťou \(\frac{1}{2}\). To nastane naraz s pravdepodobnosťou \(\frac{1}{4}\), v takom prípade prvá guľôčka z druhej polovice, ktorá je tmavšia ako najtmavšia z prvej polovice musí byť celkovo najtmavšia. Preto sa zdá, že Marián pri tejto stratégii vyhrá v priemere každú štvrtú hru, t. j. má zisk +5 – 4 = 1 pivo. Za 1 000 hier je to 250 pív.


Ale reálne vyhrá pív 3x viac. Napríklad, vyhrá aj ak je najtmavšia guľôčka na 26. pozícii a vtedy je jedno akých je prvých 25 guľôčok. Alebo sú pred ňou v druhej polovici iba guľôčky svetlejšie ako tie v prvej polovici. Pre 50 guľôčok je úmorne zdĺhavé rozpísať všetky možnosti. Ja som to skúsil pre 2, 4, 6, 8, 10 guľôčok, zbadal som systém (vzor) a stvoril som vzorec pre párny počet guľôčok.

\(\frac{1}{i}+\sum\limits_{k=0}^{\frac{i}{2}-2} \left(\sum\limits_{j=0}^k \frac{i k! (i-j-2)!}{2 i! (k-j)!}\right)\), kde i je počet guľôčok.

Vzorec vracia pravdepodobnosť výhry. Otestoval som ho pre väčšie počty simuláciami Monte Carlo v Pythone a bolo to OK.

A potom som zo vzorca urobil vzorček, toto zjednodušenie mi trvalo dlhšie ako vymyslieť pôvodný vzorec, ale stojí to za to:

\(\sum\limits_{k=\frac{i}{2}}^{i-1} \frac{1}{2k}\)

Pre 50 guľôčok je pravdepodobnosť výhry \(\frac{2179394248109401221881}{6198089008491993412800}\doteq 0,351624\), preto Marián z 1 000 hier vyhrá \( 1000\cdot 0,351624 \cdot 5\ – 1000 \doteq 758\) pív.


Čím je guľôčok viac, tak je pravdepodobnosť výhry nižšia, ale nikdy neklesne pod \(\frac{ln(2)}{2}\):

20,500000
40,416667
60,391667
80,379762
100,372817
200,359386
300,355046
400,352902
500,351624
ln(2)/2 ≈ 0,346574